Ako sa pripraviť na seminárnu prácu

„Máte tri týždne na desaťstranovú esej o pôsobení veľkomoravského dialektu na štúrovskú slovenčinu.“ Vo chvíli, keď doznievajú tieto slová, chytá nás hnev, panika, ignorovanie alebo dokonca amnézia (že by sme nejakú prácu vôbec mali napísať). No skôr či neskôr príde na to, že ju pozliepať musíme.

Čo môžeme spraviť pred samotným písaním, aby to potom šlo jednoduchšie?

Výber témy pre seminárnu prácu

Skúsenosť je taká, že väčšina tém býva dopredu definovaná. Buď každý študent dostane zadanú tému priamo alebo učiteľ hodí do pléna balík tém, z ktorých si každý môže vybrať. Ako príklad si vezmime Prvú svetovú vojnu na hodine dejepisu. Učiteľ má nachystaných 24 tém, ktoré žiakom rozdá: Priebeh Prvej svetovej vojny, Mocnosti angažované v Prvej svetovej vojne, Mier a dôsledky Prvej svetovej vojny, apod.

Na druhej strane stoja učitelia, ktorí nechajú študentov samých si vybrať tému práce. Samozrejme, musí to zostať v nejakom okruhu toho, čo sa preberá. Ak by sa študent zaujímal o informatiku, môže prísť s témou Tajné šifrovania a základy informačných technológií položené v Prvej svetovej vojne. Kedykoľvek to je možné, zvoľte si tému sami. Položte si otázku, čo máte radi, čo vás zaujíma a pozrite sa na okruh práce z toho svojho uhla pohľadu. Potom to len spojte, i keď sa to môže zdať zo začiatku od veci. O to viac vás však bude tvorba práce baviť.

Časová osnova seminárnej práce

Vo chvíli, keď už máte tému a poznáte termín, viete si prácu naplánovať. Deadliny sú dôležité, lebo vás poháňajú vpred. Všetko sa odvíja od dátumu odovzdania. Máte na to mesiac. Deň  pred deadlinom teda musí byť práca hotová. Ešte jeden deň navyše na posledné úpravy a prípadnú tlač.

Na písanie potrebujete koľko? Týždeň? Dva? Na študovanie zdrojov? Je potrebný aj nejaký výskum? Ako dlho potrvá hľadanie a zbieranie zdrojov? Odpovedzte si na tieto otázky a podľa toho si zostavte predbežný plán. Garantujem vám, že ho nikdy presne nesplníte. Preto robte odhady radšej vyľkorysejšie.

Hľadanie zdrojov a ich štúdium

V dnešnej dobe nie je problém nájsť množstvo zdrojov – internet je neobmedzený. No ani staré dobré knihy tiež nie sú na zahodenie. Ľahšie predsa nájdete Bajzov román René mládenca príhody a skúsenosti v knižnici ako na internete. V dobe sociálnych sietí sa objavil nový druh získavania informácií – crowdsourcing. Využite vaše kontakty na Facebooku a pýtajte sa ich, spravte prieskum.

Ľudia sa radi podelia o svoje vedomosti. Veľmi vzácnym zdrojom sú vlastné skúsenosti. Najviac vie človek o tom, čo sám zažil. Píšete na fyzike o konštrukcii a princípoch padáka? Hneď máte výhovorku, prečo musíte absolvovať skok z lietadla. Popri štúdiu vašich prameňov si nezabudnite o všetkom zaujímavom robiť poznámky, ku ktorým sa pri písaní vrátite.

Pred samotným písaním seminárnej práca

Aby bol čas písania využitý produktívne, sú dôležité tri faktory: čas, miesto a pracovné prostredie.

Čas – skutočne si vyhraďte dobu písania práce. Jednoducho od 9.00 do 11.00 a od 14.00 do 18.00 píšete prácu. Nevznikajú tak zbytočne neproduktívne úseky.
Miesto – je rovnako dôležité ako čas. Je to váš pracovný stôl? Alebo nejaká učebňa v škole? Knižnica? Píšte tam, kde vám je to najlepšie. Nie však na posteli. Miesto na písanie musí byť pohodlné, aby vás nič nebolelo, netlačilo, nepichalo. No nesmie byť príliš útulné, aby ste nezaspali.
Pracovné prostredie – Nenechávajte si na stole nič okrem toho, čo k písaniu potrebujete: počítač, poznámky, pero, papier, pohár s vodou, lampa. Nie telefón, nie knihu, ktorú práve čítate. Ideálne je byť bez internetového pripojenia. Všetko potrebné ste už mali mať stiahnuté v poznámkach. Ak vám predsa len niečo ešte napadne, nehľadajte to hneď. Myšlienku si zapíšte a vrátite sa k nej neskôr.

Páči sa Vám tu?