Ako písať záverečné práce – návody

BAKALÁRSKA PRÁCA

Zhodne, ako pri písaní ostatných druhov vysokoškolských prác, aj pri písaní bakalárskej práce musí študent poznať elementárne formálne a rovnako aj obsahové náležitosti, ktoré sa musia pri písaní bakalárky striktne dodržiavať. Aby študent dokázal vypracovať bakalársku prácu, musí disponovať dostatočným množstvom odbornej literatúry, poznať postupy citovania, mať stanovený jasný cieľ práce. Na úvod je nevyhnutné vypracovať si  chronologický postup spracovania bakalárskej práce. Ak by študent zanedbal niektorú z požiadaviek kladených na bakalárky, mohlo by byť úsilie vynaložené na napísanie bakalárskej práce zbytočné a práca ohodnotená komisiou známkou FX.

Náležitosti bakalárskej práce

Bakalárska práca je zvyčajne prvou vedeckovýskumnou prácou, ktorú sú študenti vysokej školy povinní napísať, aby získali titul bakalár. Každá bakalárska práca musí striktne vyznačovať originálnosťou, má byť vytvorená tak, aby sa dodržali pravidlá práce s informačnými zdrojmi. Bakalárska práca nesmie mať povahu plagiátorstva a taktiež nesmie porušovať autorské práva iných autorov. Môže, ale nemusí mať praktickú, empirickú či analytickú časť. Toto všetko je predmetom prvej konzultácie s vedúcim alebo vedúcou bakalárky.

Úprava bakalárskej práce

Bakalárska práca sa vo väčšine prípadov píše v autorskom pluráli ( 1. osoba množného čísla) v minulom čase, a to aj v prípadoch, keď sú súčasťou bakalárky vlastné postrehy alebo myšlienky. Smernice jednotlivých vysokých škôl presne určujú pre bakalársku prácu aj typ písma, veľkosť písma, riadkovanie, zarovnanie a okraje. V prácach sa pri písaní zväčša používa typ písma Times New Roman, veľkosť 12, s riadkovaním 1,5. Primeraný rozsah textu bakalárskej práce je minimálne 30. Každá škola preto vydáva vlastné smernice, šablóny, preto je vhodné už na začiatku s týmito dokumentmi pracovať.

Obsah bakalárskej práce

Každá bakalárska práca musí mať presne definovaný cieľ, resp. dôvod, prečo je napísaná. Určenie jasného a zrozumiteľného cieľa patrí k nevyhnutným predpokladom pre úspešné vypracovaniu bakalárskej práce. Cieľ musí definovať, čo prácou chcete dosiahnuť a zistiť. Vhodné je formulovať SMART ciele – Specific, Measurable, Achievable, Realistic, Time specific. V preklade: konkrétne, merateľné, dosiahnuteľné, realistické a časovo ohraničnené. Cieľom bakalárskej práce je najmä aplikácia poznatkov z teórie do praxe. Okrem určenia základného cieľa práce je možné zadefinovať aj čiastkové ciele.

Časti bakalárskej práce

Obvyklé náležitosti bakalárskej práce sú nasledovné:

• Obal (nečísluje sa, nepočíta sa do rozsahu, odporúčame naštudovať si zlomy strán), titulná strana, zadanie, čestné vyhlásenie, poďakovanie, abstrakt v slovenskom jazyku, abstrakt v cudzom jazyku, obsah, zoznam tabuliek a grafov, zoznam skratiek a značiek,
• úvod, kapitoly a podkapitoly
• vyhodnotenia a odporúčania pre prax, záver, zoznam bibliografických odkazov, prílohy.

Niektoré z menovaných náležitostí sú v jednej škole povinné, v inej škole nepovinné. Preto sledujte smernicu alebo šablónu Vašej školy.

Výber témy

Na každej vysokej škole to však funguje inak. Istý zoznam tém zverejnia učitelia. Neznamená to však, že musia byť úplne rovnaké alebo totožné, ako sa to píše v ich zozname aj vtedy, keď si ich vyberiete. Ak sa vám nepáči ani jedna z ponúknutých tém učiteľov, môžete si navrhnúť aj vlastnú. Samozrejme, aby vás v nej mohol ktosi usmerniť, musíte si vybrať konzultanta, resp. školiteľa, ktorý má k tejto téme najbližšie. A práve ste sa dostali k podstatnému človeku vašej práce. Bakalárku bez neho jednoducho nemôžete písať.

Konzultant bakalárskej práce

Je to konzultant/školiteľ, ktorý vás pri písaní usmerní, a samozrejme aj pri jej vypracovaní. Poradí vám už hneď na začiatku pri výbere témy, odporúča vám literatúru, alebo vám tiež poskytne vlastnú. Dajte si záležať na komunikácii a kontakte s vaším školiteľom, je to veľmi dôležité aj pri konečnom hodnotení. Preto nech je vaším spoločným heslom spolupráca! Pred samotným vypracovaním a napísaním si určite napíšte osnovu. Pomôže vám pri písaní jednotlivých kapitol, a urobíte si prehľad v teoretickej časti. A zároveň poskytnete školiteľovi, konzultantovi, prvý pozitívny signál, že sa svedomito pripravujete na konzultáciu vopred a nečakáte pasívne na nadiktovanie osnovy od neho.

Ako písať bakalársku prácu

Predpokladáte, že začať by ste mali klasicky od úvodu? Mýlite sa. Úvod, záver, abstrakt, predhovor, titulný list a rôzne ďalšie úvodné a zhrňujúce strany by ste si mali nechať nakoniec. Začnite teoretickou časťou, po nej klasicky tou interpretačnou. Tvoria totiž jadro bakalárky. V teoretickej časti je dôležité každý odsek označiť indexom, a pod čiarou uviesť zdroj a číslo strany, ak ste v danej časti čerpali z odbornej literatúry.

Nezabudnite, že je dôležité označiť aj parafrázu, a akúkoľvek vetu, ktorá je z knihy, či inej literatúry. V smernici vašej školy si dobre prečítajte etiku citovania a parafrázovania, aby vašej bakalárke nič nechýbalo. Okrem odborných informácií je vhodné v teoretickej časti spomenúť niektoré vlastné príklady, keďže bakalárka vyžaduje aj osobnú úroveň znalostí a zručností. Práve tie môžete dokázať vo vlastných príkladoch v teoretickej časti, ale predovšetkým v interpretačnej časti. Tá by mala byť celá vaša. V nej rozoberáte konkrétny problém prostredníctvom kombinácie metód, ktoré si zvolíte. Môže to byť analýza, anketa, dotazník a rozhovor.

Ak si v interpretačnej časti vyberiete analýzu, budete vlastne zisťovať stav veci na základe konkrétneho javu. Napríklad v lingvistickej práci sa požaduje analýza okolo 150 lingvistických jednotiek, v kulturologickej alebo literárnej práci jeden jav vzhľadom na zameranie práce.

DIPLOMOVÁ PRÁCA

Každý magister, inžinier, ale aj doktor medicíny, zubného lekárstva, či veterinárneho lekárstva si musel obhájiť svoju diplomovú prácu. Obhajoba diplomovej práce patrí k jednej zo zložiek štátnej záverečnej skúšky. Zámerom vypracovania diplomovej práce je preverenie zvládnutia odborných teoretických aj praktických vedomostí, odbornej terminológie, využitia vedeckých metód pri riešení problémov daného vedného odboru. Práca je tiež demonštrovaním schopnosti vysokoškolského študenta riešiť úlohy vo vednom odbore, ktorý študuje, samostatne.

Náležitosti diplomovej práce

Diplomant by mal pri písaní diplomovej práce poznať obsahové a formálne náležitosti, ktorými musí daná práca disponovať. Aby bolo napísanie diplomovej práce úspešné, diplomant musí mať dostatok informácií a odbornej literatúry k danej problematike, plán postupu a jasný cieľ, diplomant musí dodržiavať techniku citovania a rovnako nevyhnutná je pri spracovávaní diplomovej práce jej formálna stránka. Všetky zdroje, z ktorých autor čerpal informácie, všetky citácie, ktoré použil, musia byť uvedené v práci podľa noriem STN ISO 690.

Úprava diplomovej práce

Pre písanie diplomovej  práce sa používa 1. osoba množného čísla v minulom čase (tzv. autorský plurál). Smernice jednotlivých univerzít majú stanovené vlastné pravidlá pre písanie diplomových prác. V súčasnej dobe je štandardom používanie písma Times New Roman s veľkosťou 12 a s riadkovaním 1,5. Rozsah strán diplomovej práce je vo väčšine smerníc určený na 50-70 normostrán. Úprava práce a poradie jednotlivých častí stanovujú normy ISO 7144, STN ISO 214, STN ISO 2145 a ďalšie. Nevyhnutnosťou každej diplomovej práce je originálnosť, nesmie obsahovať prvky plagiátorstva a nesmie porušovať autorské práva iných autorov.

Časti diplomovej práce

Obvyklé náležitosti bakalárskej práce sú nasledovné:

• Obal (nečísluje sa, nepočíta sa do rozsahu, odporúčame naštudovať si zlomy strán), titulná strana, zadanie, čestné vyhlásenie, poďakovanie, abstrakt v slovenskom jazyku, abstrakt v cudzom jazyku, obsah, zoznam tabuliek a grafov, zoznam skratiek a značiek,
• úvod, kapitoly a podkapitoly
• vyhodnotenia a odporúčania pre prax, záver, zoznam bibliografických odkazov, prílohy.

Niektoré z menovaných náležitostí sú v jednej škole povinné, v inej škole nepovinné. Preto sledujte smernicu alebo šablónu Vašej školy.

Výskum diplomovej práce

Býva súčasťou interpretačnej alebo tiež praktickej časti. Na rozdiel od teoretickej časti obsahuje údaje a informácie iba vašej analýzy, pričom čerpá z teoretických podkladov. A ako sa vlastne dostanete k výskumu? Na začiatku máte svoju tému, osnovu, viete a poznáte už koncepciu teoretickej časti, ale neviete, čo konkrétne vás môže čakať v praktickej.

Ak máte širšiu tému – napríklad Neverbálna komunikácia, môžete sa stále rozhodnúť, čo bude výskumnou časťou – neverbálna komunikácia detí/dospelých/pracujúcich/neverbálna komunikácia v médiách.

Pokiaľ však už pred písaním teórie viete užšie tematické zameranie, alebo ste ho už mali v téme, už nemusíte hľadať. Zväčša sú tieto témy označené veľmi konkrétne, napr. neverbálna komunikácia politikov v politických talkshow.

Zďaleka však výskum nemusí byť len analytický. Môžete ho založiť na dotazníkoch, anketách, rozhovoroch, skupinových dialógoch. Vždy sa však výskum musí založiť na hypotéze, ktorú potom následne vašim skúmaním – dotazníkom, analýzou, anketou alebo rozhovorom potvrdíte alebo vyvrátite. Hypotéza nemôže byť len akousi hádankou, či výmyslom, ale musí a má byť poriadne premyslená, keďže je odborným odhadom k tomu, ako sa budú správať vaše predmety výskumu. Dobré postavenie hypotézy vás núti uvažovať hlbšie.

Vedzte, že aj také niečo ako hypotéza, bude vášho oponenta veľmi zaujímať. Pamätajte však, že po potvrdení, resp. vyvrátení hypotézy učiteľom nestačí len opis výskumov, ale aj dôvody, a súvislosti, prečo sú výsledky práve také.

Mnohí profesori vnímajú ako najväčší problém jednoduchý opis výsledkov bez zdôvodnenia problému, výsledkov výskumu a iných postrehov, ktoré sú dôležitejšie ako samotné grafické zobrazenie jednotlivých výsledkov. Preto si na dobrej hypotéze a dôvodoch jej výsledkov dajte skutočne záležať.

DIZERTAČNÁ PRÁCA

Dizertačná práca je záverečnou prácou pri treťom stupni vysokoškolského štúdia. Ide o doktorandské štúdium. V dizertačnej práci má autor uverejniť originálne a verifikované poznatky na základe výskumu. Po úspešnej obhajobe dizertačnej práce, získava autor právo disponovať akademickým titulom PhD., ktorý sa uvádza za menom absolventa doktorandského štúdia.

Štruktúra a formálna úprava dizertačnej práce

Dizertačná práca je svojou štruktúrou do značnej miery podobá diplomovej práci. Skladá sa z úvodnej časti, jadra a časti s prílohami. Dizertačná práca predstavuje vedeckovýskumnú záverečnú prácu, ktorá na základe pripravenej metodiky práce, prináša nové informácie k danej problematike a ponúka tak prínos pre súčasnú prax. Formálna úprava dizertačnej práce je určená podľa smerníc tej ktorej školy. V práci sa používa písmo Times New Roman s veľkosťou 12, riadkovaním 1,5. Odporúčaný rozsah pre dizertačnú prácu je 80 – 120 strán. V práci je nevyhnutnosťou pracovať s vyššími metódami výskumu.

SEMINÁRNA PRÁCA

Seminárne práce nemajú jednotnú úpravu. Seminárna práca má formu písomnej práce a študenti ňou prezentujú teoretické a praktické súvislosti skúmanej problematiky.  Jej cieľom je pomôcť študentom zvládať obsah a osvojiť si teoretické poznatky študovaného predmetu.

Štruktúra a formálna úprava seminárnej práce

Seminárna práce je spravidla rozsahovo menšia práca v porovnaní s ostatnými vysokoškolskými prácami. Hoci na tieto práce nie sú kladené také požiadavky ako na záverečné práce, musia spĺňať isté obsahové a formálne náležitosti. Spracovanie práce je v 1. osobe množného čísla (autorský plurál) alebo v pasívnej konštrukcii, tzv. neurčitku. Text sa vo väčšine prípadov píše v editore Microsoft Word, typ písma  Times New Roman s veľkosťou 12, riadkovaním 1,5. Text práce by mal byť jednotný v celej seminárnej práci, okrem nadpisov, názvov kapitol a podobne. Seminárna práca sa skladá z titulného listu, úvodu, jadra, záveru, bibliografických odkazov. Odporúčame, aby ste už seminárne práce písali podľa smernice Vašej školy, čím preukážete, že ste príprave práce venovali dostatok pozornosti a rešpektujete pokyny školy. Zároveň si nacvičíte budúcu prípravu na bakalársku alebo diplomovú prácu.

Ako sa pripraviť na seminárnu prácu

„Máte tri týždne na desaťstranovú esej o pôsobení veľkomoravského dialektu na štúrovskú slovenčinu.“ Vo chvíli, keď doznievajú tieto slová, chytá nás hnev, panika, ignorovanie alebo dokonca amnézia (že by sme nejakú prácu vôbec mali napísať). No skôr či neskôr príde na to, že ju pozliepať musíme.

Čo môžeme spraviť pred samotným písaním, aby to potom šlo jednoduchšie?

Výber témy pre seminárnu prácu

Skúsenosť je taká, že väčšina tém býva dopredu definovaná. Buď každý študent dostane zadanú tému priamo alebo učiteľ hodí do pléna balík tém, z ktorých si každý môže vybrať. Ako príklad si vezmime Prvú svetovú vojnu na hodine dejepisu. Učiteľ má nachystaných 24 tém, ktoré žiakom rozdá: Priebeh Prvej svetovej vojny, Mocnosti angažované v Prvej svetovej vojne, Mier a dôsledky Prvej svetovej vojny, apod.

Na druhej strane stoja učitelia, ktorí nechajú študentov samých si vybrať tému práce. Samozrejme, musí to zostať v nejakom okruhu toho, čo sa preberá. Ak by sa študent zaujímal o informatiku, môže prísť s témou Tajné šifrovania a základy informačných technológií položené v Prvej svetovej vojne. Kedykoľvek to je možné, zvoľte si tému sami. Položte si otázku, čo máte radi, čo vás zaujíma a pozrite sa na okruh práce z toho svojho uhla pohľadu. Potom to len spojte, i keď sa to môže zdať zo začiatku od veci. O to viac vás však bude tvorba práce baviť.

Časová osnova seminárnej práce

Vo chvíli, keď už máte tému a poznáte termín, viete si prácu naplánovať. Deadliny sú dôležité, lebo vás poháňajú vpred. Všetko sa odvíja od dátumu odovzdania. Máte na to mesiac. Deň  pred deadlinom teda musí byť práca hotová. Ešte jeden deň navyše na posledné úpravy a prípadnú tlač.

Na písanie potrebujete koľko? Týždeň? Dva? Na študovanie zdrojov? Je potrebný aj nejaký výskum? Ako dlho potrvá hľadanie a zbieranie zdrojov? Odpovedzte si na tieto otázky a podľa toho si zostavte predbežný plán. Garantujem vám, že ho nikdy presne nesplníte. Preto robte odhady radšej vyľkorysejšie.

Hľadanie zdrojov a ich štúdium

V dnešnej dobe nie je problém nájsť množstvo zdrojov – internet je neobmedzený. No ani staré dobré knihy tiež nie sú na zahodenie. Ľahšie predsa nájdete Bajzov román René mládenca príhody a skúsenosti v knižnici ako na internete. V dobe sociálnych sietí sa objavil nový druh získavania informácií – crowdsourcing. Využite vaše kontakty na Facebooku a pýtajte sa ich, spravte prieskum. Google Scholar je veľmi dobrým pomocníkom na začiatok.

Ľudia sa radi podelia o svoje vedomosti. Veľmi vzácnym zdrojom sú vlastné skúsenosti. Najviac vie človek o tom, čo sám zažil. Píšete na fyzike o konštrukcii a princípoch padáka? Hneď máte výhovorku, prečo musíte absolvovať skok z lietadla. Popri štúdiu vašich prameňov si nezabudnite o všetkom zaujímavom robiť poznámky, ku ktorým sa pri písaní vrátite.

Pred samotným písaním seminárnej práca

Aby bol čas písania využitý produktívne, sú dôležité tri faktory: čas, miesto a pracovné prostredie.

Čas – skutočne si vyhraďte dobu písania práce. Jednoducho od 9.00 do 11.00 a od 14.00 do 18.00 píšete prácu. Nevznikajú tak zbytočne neproduktívne úseky.
Miesto – je rovnako dôležité ako čas. Je to váš pracovný stôl? Alebo nejaká učebňa v škole? Knižnica? Píšte tam, kde vám je to najlepšie. Nie však na posteli. Miesto na písanie musí byť pohodlné, aby vás nič nebolelo, netlačilo, nepichalo. No nesmie byť príliš útulné, aby ste nezaspali.
Pracovné prostredie – Nenechávajte si na stole nič okrem toho, čo k písaniu potrebujete: počítač, poznámky, pero, papier, pohár s vodou, lampa. Nie telefón, nie knihu, ktorú práve čítate. Ideálne je byť bez internetového pripojenia. Všetko potrebné ste už mali mať stiahnuté v poznámkach. Ak vám predsa len niečo ešte napadne, nehľadajte to hneď. Myšlienku si zapíšte a vrátite sa k nej neskôr.

RIGORÓZNA PRÁCA

Rigorózna práca, spoločne s bakalárskou, diplomovou, dizertačnou a habilitačnou prácou, spadá do skupiny vedeckokvalifikačných prác, ktoré sú spracovávané a predkladané na obhajobu s cieľom nadobudnutia vysokoškolského vzdelania a akademického titulu. Obhajobou rigoróznej práce v danom študijnom odbore absolvent preukazuje nadobudnuté komplexnejšie vedomosti, ako aj nové informácie vedy a praxe, a je tvorivým spôsobom schopný využiť ich v praxi. Úspešným obhájením rigoróznej práce absolvent získava malý doktorát a nadobúda titul JUDr., PhDr., RNDr., ThDr., ThLic., PaedDr., PharmDr.).

Štruktúra a formálna úprava rigoróznej práce

Rozsah rigoróznej práce určujú smernice slovenských vysokých škôl spravidla 100 – 120 normostrán, pričom do rozsahu rigoróznej práce sa započítava len hlavný text (úvod, kapitoly, záver a zoznam bibliografických odkazov). Jadro rigoróznej práce v sebe zahŕňa kľúčové informácie k danej problematike, výskum, interpretáciu jeho výsledkov. V záverečnej časti autor práce prináša zhodnotenie rigoróznej práce a výskumu a ich prínos pre prax. Nevyhnutnou súčasťou rigoróznej práce je zoznam použitej literatúry, kde by mala byť samozrejmosťou nielen slovenská a česká literatúra, ale aj rôzne zahraničné zborníky a monografie. Odporúčaný počet použitých bibliografických zdrojov pri písaní rigoróznej práce by nemal byť nižší ako 50 odborných zdrojov.

ZÁVEREČNÁ PRÁCA

Záverečná práca, teda semestrálna práca alebo ročníková práca študentov, sa zadáva v súlade s učebným programom a tematickým plánom predmetu, svojou formou ich začleňujeme medzi kvalifikačné práce. Slúži na hlbšie zvládnutie vybraných tém, na nadobudnutie návykov z práce s odbornou literatúrou, na skvalitnenie schopnosti parafrázovať preštudovanú literatúru a formulovať vlastné závery a postoje. Zároveň majú za cieľ precvičiť sa v aplikovaní naštudovaných prístupov a vedeckých metód a v ich uplatnení pri riešení konkrétnych problémov. K záverečným prácam možno zaradiť aj ŠVOČ (študentská vedecká odborná činnosť).

Štruktúra a formálna úprava záverečnej práce

Záverečnú prácu je vhodné členiť na úvod, jadro (skladá sa z dvoch, resp. troch kapitol), záver. Medzi povinné náležitosti práce patrí titulný list, abstrakt, obsah, zoznam literatúry, prílohy, poprípade aj zoznam používaných skratiek a pod. Rozsah záverečnej práce by mal byť 10 – 15 strán, rozsah práce určí vyučujúci daného predmetu, súťažná práca ŠVOČ by nemala mať väčší rozsah ako 25 strán. V rozsahu sú započítané strany s úvodom, jadrom, záverom a zoznamom bibliografických odkazov. Do rozsahu sa neráta obal, titulný list, abstrakt, obsah, prílohy, zoznamy ilustrácií. Žiadna práca nesmie mať charakter plagiátorstva a taktiež nesmie porušovať autorské práva iných autorov. Všetky predložené práce ŠVOČ sa kontrolujú prostredníctvom antiplagiátorským systémom.

MBA PREDMETOVÁ, SEMINÁRNA

MBA alebo Master of Business Administration je profesijným vzdelávacím programom zameraným na rozvoj manažérskych schopností, praktických zručností. Zameriava sa na manažérov v praxi, na členov v TOP manažmente, zamestnancov samosprávy a štátnej správy, ktorí chcú svoje doterajšie vedomosti a zručnosti posunúť na vyššiu úroveň. Podmienkou je minimálne bakalárske vzdelanie alebo dokladovanie dlhoročnej manažérskej praxe – toto si však musíte overiť u konkrétneho poskytovateľa programu.

Ekvivalentom je MPA – Master of Public Administration, MPH – Master of Public Health, LL.M. – Master of Law, DBA – Doctor of Business Administration, LL.D. – Doctor of Law.

Trvá približne 1 rok a skladá sa z praktických predmetov (modulov, spravidla ide o 10 modulov), na ktoré je potrebné zhotoviť odbornú prácu. Štandardný rozsah MBA predmetovej práce je 10 strán, z ktorých je časť teoretických a časť empirických. Tu už musí študent preukázať, že vie nielen hľadať odborné zdroje, ale aj ich aplikovať do praxe.

MBA ZÁVEREČNÁ, DIPLOMOVÁ PRÁCA

MBA program je ukončený obhajobou diplomovej, či záverečnej práce. Jej rozsah je spravidla 50 – 60 strán, teoretický prehľad problematiky musí byť aplikovaný do praktickej, empirickej, analytickej časti. Ide o odbornú prácu, často s vyššou náročnosťou a odbornosťou, ako sú diplomové práce. Po absolvovaní programu študent získava neakademický titul za menom, MBA.

Vyučujúcimi na programoch sú prevažne prestížni lektori z praxe, so zahraničnými skúsenosťami.

MBA programy sa dnes preniesli do online sveta. Poskytujú ich napríklad: Vysoká škola medzinárodného podnikania ISM, Cambridge Business School, European School of Business & Management, Paneurópska vysoká škola, Vysoká škola bezpečnostného manažmentu (zatiaľ iba pre ich študentov), Digitálna univerzita a mnohé iné.